Kniha III - Kapitola II

Na chvíľu stála, uprene hľadiac do zeme, ani čo by sa utiahla do najhlbších zákutí svojej mysle a potom opäť prehovoria.

"Smrteľníci sa s námahou a starosťami lopotia pri nespočte svojich snažení, a hoci každý z nich kráča inou cestou, všetci sa usilujú dosiahnuť ten istý cieľ – konkrétne šťastie a blaženosť, teda dobro, po ktorého získaní už nezostáva nič, po čom by sa ešte dalo túžiť. Je dokonalým súhrnom všetkého dobra a zahŕňa v sebe všetko, čo je dobré. Ak by však z neho čokoľvek chýbalo, už by viac nemohlo byť dokonalé, pretože by mimo neho zostávalo niečo, po čom by sa dalo naďalej túžiť. Je teda jasné, že šťastie je stav, ktorý je dovedený k dokonalosti prítomnosťou všetkého, čo je dobré - teda stav, po ktorom, ako sme už hovorili, túžia všetci smrteľníci, hoci k nemu kráčajú rôznymi cestami. Pretože túžba po skutočnom dobre je prirodzene zakorenená v ľudskej mysli a je to jedine mýlka, čo ich zvádza na scestie falošného dobra."

"Niektorí ľudia veria, že dokonalé dobro spočíva v tom, že nemajú o nič núdzu, a tak sa plahočia, aby napokon zbohatli. Iní za skutočné dobro považujú to, čo je najhodnejšie cti, a tak si razia cestu za postavením, aby požívali úctu od svojich spoluobčanov. Ďalší sú zasa presvedčení, že sa skrýva v najvyššej moci, a tak chcú buď sami vládnuť, alebo sa snažia priľnúť k tým, čo sú pri moci. Ostatní za najlepšiu vec považujú slávu a plne sa zamestnávajú snahou presláviť sa v umení vojny či mieru. No väčšina ľudí hodnotí vlastníctvo dobra na základe toho, koľko radosti alebo potechy im prinesie - presvedčení, že byť ponechaný napospas potešeniam, je tá najvyššia forma šťastia. Nájdu sa však i takí, čo si v súvislosti s týmito vecami zamieňajú ciele s prostriedkami - napríklad ľudia, ktorí túžia po bohatstve kvôli moci a pôžitkom, alebo tí, čo chcú moc pre peniaze či slávu. Nuž a je to práve v týchto a im podobných cieloch, kde nachádzame účel ľudského konania a túžob - teda v sláve a priazni ľudu, ktoré zdanlivo prepožičiavajú akýsi druh dobrého mena, či v manželke a deťoch, po ktorých muži túžia pre potechu, ktorú prinášajú. A pokiaľ ide o priateľstvo, to najrýdzejšie nie je záležitosťou šťastia, ale ovocím cnosti - zatiaľ čo ostatné priateľstvá sú udržiavané kvôli moci alebo potešeniu."

"Čo sa týka fyzických predností, je jasné, Že sú súčasťou vyšších požehnaní: keďže telesná sila a veľkosť dávajú človeku moc; krása a rýchlosť mu prinášajú slávu a zdravie zasa potešenie. A cez to všetko je zjavné, že jediná vec, po ktorej ľudia túžia je šťastie. Každý človek považuje to, po čom túži za najvyššie dobro. Najvyššie dobro sme si však už definovali ako šťastie, a teda stav, po ktorom človek túži zo všetkého najviac, pokladá za stav šťastia. Takže, teraz už máš pred sebou jasne predostretý všeobecný vzorec ľudského šťastia - bohatstvo, postavenie, moc, sláva, potešenie. Ak vezmeme do úvahy iba tieto aspekty, Epikuros s dokonalou dôslednosťou tvrdil, že najvyšším dobrom je potešenie, pretože ostatné iba poskytujú radosť mysli."

"No dovoľ, aby som sa opäť vrátila k ľudským snaženiam. Myseľ - napriek zahmlenej pamäti - hľadá vlastné dobro, hoci ako opilec nedokáže nájsť cestu domov. Nikto by netvrdil, že ľudia, ktorí sa usilujú mať všetko, čo chcú, sú na omyle. Vlastne, niet veci, ktorá by tak úspešne dokázala privodiť šťastie, ako prítomnosť všetkého, čo je dobré, a stav sebestačnosti, v ktorom človeku nič nechýba. Nikto by taktiež netvrdil, že sa omylu dopúšťajú tí, ktorí považujú za najlepšie to, čo je najhodnejšie vážnosti a úcty. Vec, ktorej vlastníctvo je cieľom temer celého ľudského pokolenia predsa nie je nízka či opovrhnutiahodná. Moc teda taktiež musíme zaradiť medzi veci, ktoré sú dobré. Pretože niečo, čo je považované za nadradené všetkým veciam, môže byť len sotva pokladané za slabé alebo bezmocné. To isté platí aj o sláve, ktorá tiež nemôže byť považovaná za bezcennú. Nemožno ju opomenúť, keďže to, čo vyniká neskonalou dokonalosťou, požíva i skvelú povesť. Myslím si, že je zbytočné dodávať, že šťastie je stav celkom oslobodený od starostí, smútku a nadvlády žiaľu či utrpenia - keďže i v tých najnepatrnejších záležitostiach ľudia hľadajú niečo, čo svojím vlastníctvom a užívaním prináša potechu."

"Toto sú teda veci, ktoré ľudia túžia získať. Nuž a kvôli svojmu presvedčeniu, že vďaka nim dosiahnu sebestačnosť, vážnosť, moc, slávu a šťastie, túžia i po bohatstve, postavení, majetkoch, dobrej povesti či potešeniach."

"Veru, nie je v tom ťažké pobadať ruku prírody, keďže napriek rozmanitosti a rozdielnosti svojich názorov sa ľudia zhodujú vo svojej voľbe dobra, ako svojho cieľa."