Kniha III - Kapitola III

"Vy pozemské bytosti taktiež snívate o svojom pôvode, akokoľvek zahmlená je jeho vidina. Máte určitú predstavu, hoci nejasnú, o skutočnom cieli šťastia, a tak vás vlastne inštinktívny zmysel pre smer vedie k pravému dobru a sú to jedine rôzne mylné presvedčenia, ktoré vás zvádzajú na scestie. Uvážme teda, či ľudia skutočne dokážu dosiahnuť svoj vytýčený cieľ prostriedkami, ktorými sa domnievajú, že získajú šťastie alebo blaženosť. Ak peniaze, postavenie či zvyšné dobrá prinášajú určitý stav, ktorý zdanlivo nepostráda žiadnu z dobrých vecí, som ochotná pridať sa k tebe a uznať, že niektorí ľudia ich vlastnením skutočne dosiahnu šťastie. No ak peniaze a im podobné veci nedokážu splniť to, čo sľubujú - a v skutočnosti postrádajú mnohé z dobrých vecí - bude celkom zrejmé, že v nich ľudia siahajú iba po klamlivom obraze šťastia."

"Dovoľ mi teda na začiatok položiť ti niekoľko otázok, keďže tomu nie je tak dávno, čo si bol i ty sám majetným mužom. Nebola tvoja myseľ - uprostred toľkého bohatstva - nikdy zvieraná obavou prameniacou z pocitu, že niečo nebolo v poriadku?"

"Áno to bola," odvetil som; "vlastne si už ani nespomínam, kedy bola celkom nezaťažená ťarchou nejakých obáv."

"A to bolo spôsobené tým, že buď chýbalo niečo, čo si nechcel aby chýbalo, alebo prítomnosťou niečoho, čo by si uprednostnil aby tam nebolo."

"Áno."

"Chcel si prítomnosť jednej veci a absenciu druhej?"

"Áno."

"No človeku musí niečo chýbať ak to postráda, nie je tak?"

"Áno."

"A ak človeku niečo chýba, možno ho považovať za sebestačného v každom ohľade?"

"Nie."

"Pociťoval si teda tento nedostatok napriek tomu, že si bol obklopený bohatstvom?"

"Áno pociťoval."

"Takže bohatstvo nedokáže urobiť človeka sebestačným a spokojným s tým čo má, hoci presne to bol prísľub, ktorý nám ponúkalo. Nuž a myslím si, že je tiež nesmierne dôležitá skutočnosť, že peniaze nemajú žiadnu vnútornú vlastnosť, ktorá by zabránila tomu, aby boli odňaté proti vôli tých, ktorí ich vlastnia."

Musel som súhlasiť.

"Inak ani nemôžeš," pokračovala, "keď ich niekto dokáže vziať proti vôli iného len preto, že je silnejší. Na čo iné slúžia súdne spory ak nie na domáhanie sa peňazí, ktoré boli ukradnuté podvodom či násilím?"

"To je pravda."

"Takže človek potrebuje pomoc druhých aby ochránil svoje peniaze?"

"Áno."

"No už ju nebude potrebovať, ak by nemal žiadne peniaze, ktoré by mohol stratiť?"

"Nie."

"Takže situácia sa obrátila. Bohatstvo, ktoré sa považuje za zdroj ľudskej sebestačnosti, človeka v skutočnosti robí závislého od vonkajšej pomoci. Aký je v takom prípade spôsob, ktorým bohatstvo zbavuje človeka pocitu, že mu niečo chýba? Ak by si argumentoval tým, že bohatí vďaka nemu majú prostriedky, ktorými možno ukojiť hlad, smäd či chlad, odvetila by som ti, že hoci takéto potreby dokážu byť bohatstvom na istý čas umlčané, nedokáže ich celkom odstrániť. Každú pažravú a hlučnú túžbu dokážeš ukojiť s pomocou bohatstva, no taká túžba, ktorú možno uspokojiť, nevyhnutne stále pretrváva. Myslím, že nie je potrebné, aby som ti opäť pripomenula, že príroda sa uspokojí s málom, no nič nedokáže ukojiť chamtivosť. Takže ak je bohatstvo nielen na hony vzdialené od toho aby zbavilo človeka pocitu, že mu niečo chýba, ale vytvára v ňom i ďalšiu túžbu sebe vlastnú, nie je dôvod aby si veril, že sa v ňom skrýva kľúč k sebestačnosti."