Kniha III - Kapitola I

Prestala spievať, no zostal som očarený pôvabom jej piesne. Bol som pohltený a chcel som počúvať ďalej. Po chvíli som k nej však prehovoril.

"Si tou najväčšou útechou pre ukonanú dušu. Veľkosť tvojich učení a pôvab tvojho spevu ma vzpružili natoľko, že sa cítim pripravený čeliť rozmarom Šťasteny. Hovorila si o medicíne, ktorá je značne silná. Pri pomyslení na ňu už viac netŕpnem, vlastne lačniem po tom počuť viac a snažne ťa o ňu prosím."

"Vedela som to," odvetila. "Akonáhle si začal v tichosti visieť na mojich slovách, očakávala som, že zaujmeš takýto postoj - alebo, aby som bola presnejšia, sama som ho v tebe vyvolala. Liečebné prostriedky, ktoré ešte len prídu, sú takej povahy, že na jazyku chutia trpko, no len čo sa vstrebú, sú viac a viac sladké."

"Hovoríš, že túžiš počuť viac? Ak by si však poznal cieľ, kam sa ťa snažím priviesť, horel by si nedočkavosťou."

Spýtal som sa, čo bolo tým cieľom a odvetila, že je to skutočné šťastie.

"Tvoja myseľ o ňom sníva," povedala, "no tvoj zrak zastierajú tiene šťastia a nedokáže vidieť skutočnosť."

Úpenlivo som ju prosil aby pokračovala a bez ďalších odkladov mi ukázala podstatu skutočného šťastia.

"Pre teba," odvetila, "to veľmi rada urobím."

"No najprv sa pokúsim opísať a načrtnúť všeobecnú mienku o tom, čo býva považované za zdroj šťastia. Akonáhle o tom nadobudneš náležitú predstavu, budeš schopný upriamiť svoj pohľad iným smerom a rozpoznať tak podstatu skutočného šťastia."