Útecha Filozofie

Zronený Boethius sa vo väzení utápa smútkom nad svojim osudom, keď sa mu zjaví vznešená a záhadná žena.

Existuje choroba, pri ktorej človek zabudne, kým je? Filozofia ju u Boethia rozpozná na prvý dotyk — a nepovažuje ju za vážnu.

Sokrates, Anaxagoras, Seneca — Filozofia vypočíta svojich mŕtvych a Boethiovi tým povie, že prenasledovanie múdrosti nie je nová vec.

Ak chceš pomoc lekára, musíš odhaliť ranu. Boethius vysype celú svoju krivdu a skončí pri otázke, prečo Boh dopúšťa zlo.

Boethius sa sťažuje na vyhnanstvo. Filozofia mu odpovie, že z domova ho nikto nevyhnal — odišiel z neho sám a ani o tom nevie.

Filozofia položí tri otázky a na tretej sa všetko zlomí. Boethius vie, že svet riadi Boh, no už nedokáže povedať, čím je človek.

Záverečná báseň prvej knihy kladie tvrdú podmienku: kto chce uzrieť pravdu, musí zo seba vyhnať strach aj nádej, radosť aj smútok.

Čo ak Šťastena nikdy nič nesľúbila? Filozofia obracia Boethiovu stratu naruby: kto sa zapriahne do jej kolesa, nemá právo žiadať, aby zastalo.

Prehovorí sama Šťastena a vedie s Boethiom súdny spor: nech dokáže, že čokoľvek z toho, čo oplakáva, kedy patrilo jemu.

Filozofia mu pripomenie deň, keď obaja synovia nastúpili ako konzuli. A pýta sa: čím sa líši, keď Šťastenu opustíš ty, od toho, keď ona teba?

Zoznam toho, čo Boethiovi ostalo, je dlhší, než si pripúšťa. A ranu najhoršie znáša ten, komu sa dosiaľ nikdy nič zlé nestalo.

Zlato, drahokamy, krása krajiny — nič z toho nikdy nepatrilo človeku. Vlastniť sa dá len to, čo nemožno stratiť.

Úrad nikoho nespraví hodným, iba ukáže, aký je. A ak Zenón vyhral nad tyranom priamo v mučiarni, čo vlastne znamená mať nad niekým moc?

Akú hodnotu má v skutočnosti sláva? Existuje túžba po sláve z ušľachtilých príčin? Dokáže ňou človek dosiahnuť nesmrteľnosť?

Nešťastie je človeku osožnejšie než šťastie — Filozofia to sama nazve paradoxom. Prezradí vám totiž, ktorí priatelia boli skutoční.

Liečba Filozofie začína účinkovať a Boethius žiada ďalšiu medicínu.

Po čom vlastne človek túži? Filozofia zvedie všetky ľudské snaženia na jediný cieľ — a ukáže, že mýlka nie je v túžbe, ale v ceste.

Boethius bol kedysi bohatým mužom — a predsa mu stále niečo chýbalo. Robí teda bohatstvo človeka skutočne sebestačným?

Boethius zastával najvyššie úrady — a prišiel o všetko. Robí teda postavenie človeka naozaj hodným úcty?

Králi sa pýšia svojou mocou — a pritom sa boja viac než tí, ktorých utláčajú. Dáva moc človeku skutočné bezpečie a sú priatelia, ktorých priniesol úspech, vôbec priateľmi?

Sláva stojí na mienke ľudí — a tých, ktorí o nás nikdy nepočuli, je vždy viac. Môže teda uznanie druhých, či dokonca zásluhy predkov, učiniť človeka naozaj ušľachtilým?