Preskočiť na obsah
Kniha III - Kapitola V
Rozpracované

Zatiaľ len próza — báseň dopĺňam.

Boethius - Útecha Filozofie

Kniha III - Kapitola V

Králi sa pýšia svojou mocou — a pritom sa boja viac než tí, ktorých utláčajú. Dáva moc človeku skutočné bezpečie a sú priatelia, ktorých priniesol úspech, vôbec priateľmi?
Crucesignatus Perditus

Crucesignatus Perditus

| 3 min čítania Kapitola 20 z 21

Prekladám z

The Consolation of Philosophy
Autor
Boethius
Vydanie
Penguin Books, 1999 (angličtina)
Pôvodné dielo
De consolatione philosophiae (latinčina)

"Dokáže človek získať moc tým, že sa stane kráľom alebo jeho priateľom? Ak je odpoveď: 'Áno, pretože ich šťastie pretrváva nerušene.', odpovedala by som, že história, ba i súčasnosť sú plné kráľov, ktorí vymenili svoje šťastie za záhubu. Ach, aká skvostná vec je moc, keď nie je dostatočná ani len pre vlastné uchovanie!"

"Ak je teda kráľovská moc zdrojom šťastia, každý jej nedostatok musí zákonite znamenať jeho úbytok a priniesť nešťastie, nie je tak? Nech už sú ľudské ríše akokoľvek veľké, je neodvratné, že mnoho ľudí ostane mimo dosahu kráľovskej moci. A kdekoľvek moc, ktorá robí ľudí šťastných prichádza ku svojmu koncu, objaví sa núdza o ňu, ktorá im spôsobuje zúfalstvo. Takže medzi kráľmi nevyhnutne jestvuje väčší podiel nešťastia. Syrakúzsky týran Dionýz si bol veľmi dobre vedomý nebezpečenstiev svojho postavenia, keď ukázal útrapy kraľovania Damoklovi tým, že mu nad hlavou nechal visieť meč na jedinom vlase."

"Čo je teda moc, ktorá nedokáže zahnať neustále dobiedzanie obáv či vyhnúť sa bodaniu strachu? Králi by chceli žiť bez obáv, no nedokážu to. A pritom sa pýšia svojou mocou! Vari pokladáš za mocného človeka, ktorému niečo chýba, no nie je schopný to získať? Človeka, ktorý potrebuje osobnú stráž, pretože je ustráchaný viac, ako tí, ktorých utláča, a ktorého nárok na moc závisí od vôle tých, čo mu slúžia?Dáva moc človeku skutočné bezpečie a šťastie — a sú priatelia, ktorých priniesol úspech, vôbec priateľmi?"

"Nuž a čo povedať o priateľoch kráľov, keď viem tak jasne ukázať, že samotná kráľovská moc je plná toľkej slabosti? Často padnú, zatiaľ čo kráľovská moc zostane nedotknutá, no rovnako aj vtedy, keď sa zrúti. K samovražde Senecu prinútil ten istý Nero, ktorému bol priateľom a učiteľom. [1] A Papiniana, ktorý bol dlho vplyvnou postavou cisárskeho dvora, vydal Caracalla na pospas mečom svojich vojakov. [2] No ako ľudia, ktorí strácajú pevnú pôdu pod nohami a vlastnou váhou tela sú ťahaní ku dnu - ani jeden z nich nebol schopný dosiahnuť to, čo chcel."

"Aká je to teda už len moc, ktorá vzbudzuje strach v tých, čo ňou oplývajú, nezaručuje žiadnu bezpečnosť ak o ňu stojíš, a ktorej sa nemožno vyhnúť, ani keď sa jej chceš vzdať? Žiadnu oporu nenájdeš ani v priateľoch, ktorých si získal vďaka priazni šťastia, a nie pre svoje vlastné cnosti. Priateľ, ktorého ti priviedol úspech, sa v čase nepriazne stane tvojím nepriateľom. A veru niet zla, ktoré by dokázalo spôsobiť viac ujmy ako priateľ, ktorý sa stal nepriateľom."

Báseň

Poznámky pod čiarou

  1. 1.
    Lucius Annaeus Seneca, rímsky filozof, dramatik a literát, bol v chlapčenských rokoch Nerónovým vychovávateľom a neskôr jeho radcom. Nazhromaždil nesmierny majetok, ktorý cisárovi ponúkol, keď ho žiadal o dovolenie utiahnuť sa do ústrania; Nero odmietol a neskôr mu prikázal, aby si vzal život. Zomrel roku 65 po Kr. Pozri Tacitus, Letopisy XIV, 54, vydanie Penguin Classics (Annals of Imperial Rome) s. 327
  2. 2.
    Aemilius Papinianus, jeden z najväčších rímskych právnikov, bol popravený cisárom Caracallom roku 212 po Kr. Vita Caracallae 8, 1 a nasl. v Scriptores Historiae Augustae II, preložil David Magie, Loeb Classical Library, 1924.
Gladius Fidei

© 2026 Gladius Fidei. Všetky práva vyhradené.

RSS feed